Snina Bike Tour časť prvá
12. 12. 2008
SNINA bike Tour 2008 28.8. – 1.9.2008
PROLÓG
Tento neskoro augustový, každoročný termín má svoje logické opodstatnenie. Dva zo štyroch dní sú štátne sviatky, čo je jedinečná možnosť ušetriť pri dobrej konštelácii nejaký ten deň dovolenky J a ako po iné roky dostať sa na miesta bikermi neprebádané. Po Donovaloch a Orave padla tento rok voľba na Sninu na diaľnom východe.
1. day - Cesta
Nakladanie bikov do Ducata, balenie batožiny, príprava auta, to všetko ma zamestnávalo už od rána. Konečne udrela šestnásta hodina, štartujem auto a vyrážam na miesto zrazu pri „zimáku“ kde sa zvítame celá partia, rozdelíme si pasažierov a vijóó smer Snina. Po ceste sa povinne zastavujeme v super markete, aby sme nakúpili základné potraviny ( niekoľko boxov plechovkového beeru, nejakú orálnu dezinfeciu, pol chleba, dve paštéky ) a zeleninu + cereálne nejedlé a nechutné rastlinné pochutiny. Pred Sninou volám „baču“ Ondreja, aby nás usmernil 
do základného tábora. Brzdíme pred „bicygľoservisom“ kde „bača“ Ondrej funguje a hneď vedľa je new penzion, kde sme prvý návštevníci. Po vybalení a okukaní sa okolo, si sadáme na kus reči s Ondrejom do altánku a odhodlaný čakať na Saldi, ktorá to valila 100 – 200 až z Bratislavy vyťahujeme tekuté produkty, aby sme odstránili jazykové nárečové bariéry. Niekedy po polnoci Martina šťastlivo došla, ale z toho sedenia sme boli viac unavený ako ona zo šoférovania J. Líham do postele a v hlave sa mi víria myšlienky na zajtrajšiu naplánovanú jazdu. Ráno bude kruté L
do základného tábora. Brzdíme pred „bicygľoservisom“ kde „bača“ Ondrej funguje a hneď vedľa je new penzion, kde sme prvý návštevníci. Po vybalení a okukaní sa okolo, si sadáme na kus reči s Ondrejom do altánku a odhodlaný čakať na Saldi, ktorá to valila 100 – 200 až z Bratislavy vyťahujeme tekuté produkty, aby sme odstránili jazykové nárečové bariéry. Niekedy po polnoci Martina šťastlivo došla, ale z toho sedenia sme boli viac unavený ako ona zo šoférovania J. Líham do postele a v hlave sa mi víria myšlienky na zajtrajšiu naplánovanú jazdu. Ráno bude kruté L2. day – Sninský kameň
A aj je. Bača Ondrej už chodí po chodbe a ja ešte stále ležím v posteli. V duchu hesla „ mám dve hlavy a tú väčšiu dnuká „ skáčem do sprchy, počas obliekania vypijem zdravotný čajík a na počudovanie je mi dobre ( Wilki si vša toto povedať nemôže J ). Vonku už v plnej zbroji čaká Ondrej aj s Johnym.. Jedna skupinovka pred penzionom a konečne štart. Valíme to asfaltom preč z mesta, flash report po trase zabezpečuje Zusky, míňame Ondrejovu rampu na ktorej sa rozbil a „Pri umartom dávame prvú čakačku“. Tiahle stúpanie nás vyviedlo na hrebeň, po ktorom sa motáme ako na húsenkovej dráhe. Furt asfalt. Konečne šotolina. Dávame zjazd a ja mám obavu, aby som si v tej eufórii niekde neustlal. A zrazu hups známe miesto. Sme pri Morskom oku, ktoré som už na biku n
avštívil. V bufete dávame prvý beerstop, zjeme nejaké párky a ťaháme na malé Morské oko. Krásny technický výšľap mám chuť dať ešte raz. Okolie malého Morského oka je ako z rozprávky, zelené džungľové šero farbí aj vodu do zelena, proste nádherná nádhera. Vraciame sa späť, efektným šmykom pózujem pred Vladikom a šľapeme zase niekde hore. Konečne poriadny zaberák miestami nejazditeľný kvôli koreňom, kondičke a čo ja viem čím ešte. Sme v sedle na úpätí skaly schovanej v bukovom poraste. Biky necháme pohodené napospas lesným vílam, železnými schodíkmi stúpame k oblakom. Sme na Sninskej skale. Úžastný výhľad na Motrogoň , Vihorlat a ďalšie vrchy s čudnými menami. Fotíme. Každý s každým, každý sám, po dvojiciach, trojiciach, panorámu. Je tu fajn. Po hodinke kochania sa po okolí schádzame naspäť k bikom, kde stretávame domorodých turistov. Veľmi sa im páči takáto „zberba“ čo oceňujú ponúknutou ploskačkou. No nedaj si J Zjazd do doliny po ceste akoby vydláždenej okrúhliakmi dáva vyžrať Torám, R7 čkám, Rebám , RST čkám ale Ivetka si to spokojne užíva na svojom oceliaku s pevnou vidlou. Konečne civilizácia Zemplínske Hámre a druhý „beerstop“ v slušnej krčmičke. Rozprávať máme o čom, ale do základného tábora to máme ešte pár kilometrov, tak sa poberáme preč. Nudu na asfalte vystriedala niekým vyprovokovaná naháňačka a tak cesta veľmi rýchle ubehla. Brzdíme pred penziónom a stačí jedna veta aby som presvedčil Saldi a Ivetu, že lepšie ako čakať pred obsadenou sprchou bude čakať pri pive J. Dávame cca 250 m naviac a zastavujeme v prvej krčme. Až teraz viem, že už je koniec. Večer sadáme do altánku a pri plechovkáčoch rozoberáme výjazd. K slovu sa dostáva Mikiho gitara. Pohoda.
avštívil. V bufete dávame prvý beerstop, zjeme nejaké párky a ťaháme na malé Morské oko. Krásny technický výšľap mám chuť dať ešte raz. Okolie malého Morského oka je ako z rozprávky, zelené džungľové šero farbí aj vodu do zelena, proste nádherná nádhera. Vraciame sa späť, efektným šmykom pózujem pred Vladikom a šľapeme zase niekde hore. Konečne poriadny zaberák miestami nejazditeľný kvôli koreňom, kondičke a čo ja viem čím ešte. Sme v sedle na úpätí skaly schovanej v bukovom poraste. Biky necháme pohodené napospas lesným vílam, železnými schodíkmi stúpame k oblakom. Sme na Sninskej skale. Úžastný výhľad na Motrogoň , Vihorlat a ďalšie vrchy s čudnými menami. Fotíme. Každý s každým, každý sám, po dvojiciach, trojiciach, panorámu. Je tu fajn. Po hodinke kochania sa po okolí schádzame naspäť k bikom, kde stretávame domorodých turistov. Veľmi sa im páči takáto „zberba“ čo oceňujú ponúknutou ploskačkou. No nedaj si J Zjazd do doliny po ceste akoby vydláždenej okrúhliakmi dáva vyžrať Torám, R7 čkám, Rebám , RST čkám ale Ivetka si to spokojne užíva na svojom oceliaku s pevnou vidlou. Konečne civilizácia Zemplínske Hámre a druhý „beerstop“ v slušnej krčmičke. Rozprávať máme o čom, ale do základného tábora to máme ešte pár kilometrov, tak sa poberáme preč. Nudu na asfalte vystriedala niekým vyprovokovaná naháňačka a tak cesta veľmi rýchle ubehla. Brzdíme pred penziónom a stačí jedna veta aby som presvedčil Saldi a Ivetu, že lepšie ako čakať pred obsadenou sprchou bude čakať pri pive J. Dávame cca 250 m naviac a zastavujeme v prvej krčme. Až teraz viem, že už je koniec. Večer sadáme do altánku a pri plechovkáčoch rozoberáme výjazd. K slovu sa dostáva Mikiho gitara. Pohoda.Zaspávam spánkom spravodlivých.
drotar
PS : pokračovanie nabudúce - časť druhá Okolo Stariny
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
