Choď na obsah Choď na menu
 


Snina Bike Tour časť tretia

19. 12. 2008
Obrázok  Snina deň tretí – Ruské sedlo
 
 
               Je nedeľa, vonku vyzváňajú zvony a nám po včerajšej oslave prišlo celkom vhod, že čakáme na domácich ktorí, sa išli pomodliť aj za naše duše, plášte, rámy a vidlice.
               Pred jedenástou hodinou sme ready, balím ešte nejaké sušené, ovocné a lisované jedlo a vychádzam ako posledný von. „Čau Drotar môžem Ti predstaviť ?“ vola na mňa „bača“. Otočím sa a predo mnou „Klaudia Šiferová“ skoro mi padla sánka na zem, keď som to blonďavé, dlhonohé stvorenie zbadal. Vypol som hruď, vtiahol brucho ale ruku mi podal najskôr jej otec. Po uvítacom ceremoniály s ďalšími domácimi sadáme na biky a známou cestou okolo tanku a Stariny, šľape jedenásť členný peletón smer Ruské sedlo. S Ondrejom ( jej otec ) a „šiferkou“ sa statočne striedame pri dokumentovaní tejto bikerskej kombinovanej zostavy. Po pár kilometroch dobiehame naše dievčatá, ktoré šli sólo a v drevenom prístrešku dávame prvú občerstvovačku lúčime sa sa so „saldi“, ktorá to kvôli zdravotnej indispozícii otáča naspäť a  nedočkavo vyrážame hore do sedla. Disciplinovane sa radím do „šóru“ a voľným tempom si to štrikujeme šotolinou. Fotím partiu, nádhernú panorámu, balím aparát a dobieham „šiferku“, z ktorej popri odfukovanía a dýchaní ťahám info o škole a všetky iné nie menej dôležité informácie. Počas tejto nezáväznej spoločenskej konverzácie cesta rýchle ubieha a dochádzame ku kamennej mohyle venovanej ruským bojovníkom.
                „ Večná sláva hrdinom 167. streleckej divízie 4. ukrajinského frontu sovietskej armády, ktorí dňa 4. októbra 1944 oslobodili obec Ruské“.
                Lúskame azbukou napísané texty, dávame fotky a užívame si nádherný výhľad do doliny. Odchádzame. Sedlo je na dohľad ale, kľukatá serpentínová cestička nemá stále konca kraja. Mám toho dosť. Vyhecovaný Marekom nasadzujem na záverečný trhák skratkou priamo hore. Tepovka 180 a hore nikto „je to možné ?“. Prd. Hore si sObrázokpokojne sedí a usmieva sa na nás „šiferka“. Sadám si k nej na vrcholový kameň, využívam neprítomnosť otca objímem ju okolo pliec a nechám si urobiť foto do mojej obľúbenej fotokolekcie s názvom „Kráska a zviera“. Ostatní hľadajú asi vodu pri prameni Cirochy, tak sa spúšťame k nim. Skutočne vo výške 765 m/nm je  prameň Cirochy, ale keďže na ňom sedí žaba, vody nikde. V sedle sa obliekame, prekračujeme poľskú hranicu ( Maťo ilegálne ) a spúšťame sa do dedinky Majdan. V bufete na križovatke obdivujeme vytvorené zvieratá z brezového prútia a časť z nás sa poberá ešte na prehliadku ďalšej dedinky Cisna s ďalším vojenským pamätníkom. Vraciame sa do brezového zoo a nechávame si od domácich platiť poľského Zubra, pretože baba v bufete sa odmieta správať európsky a trhovo a nepríjma poctivú slovenskú menu. Vraciame sa späť do sedla a niekým vyprovokovaný dávame pretekársky orientovaný zjazd. Využívam priame skratky, brzdím vždy na poslednú chvíľu. Je to zábava. Za jednou zátačkou sadá prach a po tráve krivká mladý „zusky“. „Čo ti je ? Ále nič“ Jeho rozbité koleno a zdemolovaný zadný ráfik hovoria niečo iné. Bol to „tiger“. Koleno je krvavé ale pojazdné, čo však nemôžem povedať o kolese. S „bačom“ sa koleso snažíme priviesť k rozumu, ale márne. Toto je nad naše sily. Mobilom volám „saldi“ aby odtransportovala „zuskyho“ aj s bikom. Zlatá to baba, bez slova skočila do mazdy a došla. Vraciame sa známou trasou späť do Sniny a v žiletkárskom štýle si zvyšujeme priemerky. Po 90 km si unavený sadáme do krčmičky, pri pivku a kofole debatujeme, smejeme sa a skáčeme si do reči. Zážitkov je veľa. Marek sa balí, pretože problém doma s radiátorom sa mobilom vyriešiť nedá, so sebou berie aj Beatu a odchádza.
               Pred nami je pondelok, posledný deň akcie a plánovaný výjazd na kopček Vihorlat.
 
 
                                                                                                                    drotar            
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.