Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Poračsky chronograf

19. 1. 2010

Niektorý decembrový deň po nedeli 2008
DIK DAK DIK DAK takto tichúčko „dikajú“ digitálne Casiovky a oznamujú, že je najvyšší čas začať sa zaoberať prípravou campu. Vyťahujem debilníček a objednávam sa u vedúceho strediska.

13. december 2008
S Paťom sedíme v kanclíku u vedúceho a argumentujeme, presviedčame, namotávame a používame všetky možné aj nemožné stratégie, aby nám uveril, že budúci camp bude iný, lepší, pretože viac bikerov = viac euráčikov atď. Podarilo sa Deň „D“ je stanovený na 13. – 16. august 2009.

Január 2009
Zostavujem plán a v hlave ukladám do „filesov“ úlohy a nápady.

15. január 2009
Na základe rozpočtu stanovujeme definitívnu cenu a s chvením v brušnej dutine ju vešiam na mediálny kanál zvaný „MTBiker fórum“.

16. január 2009
Predstavujeme náš Web a spúšťame online prihlasovanie.

Marec, Apríl, Máj, Jún 2009
DIK DAK DIK DAK Casiovky „dikajú“ nejako rýchlejšie a čas sa mi zlieva do jednej hrče. Jazdíme, pretekáme, rodina, pivo, frajerky, kamaráti, robota a sem tam si urveme čas aj riešenie Cyklo campu. Prenajímame si okrúhly stôl v pizzerke ( vylepšujeme im tržby ) a delíme si úlohy, padajú nové nápady a ich riešenia. Debilníček sa pomaly zaplňa poznámkami. Odfajkávam splnenené úlohy, ale tie nesplnené ešte vždy hrajú presilovku. Wilki navrhuje trasy. Dávame si spicha na Poráči a hrajeme sa na sprayerov. Nemaľujeme abstraktné obrázky iba sem tam šípky a guličky po stromoch a kamienkoch – snáď nám to odpustia. Poštou, obchoďákmi a kamarátmi posielame letáky po Slovensku. Prichádzajú prihlášky a euráčiky na účet. Na môj vkus príliš pomaly, ale na Slovensku je to tak.

Júl 2009
Casiovky nevnímam. Piatkové seansy sa stávajú pravidlom. Fajky pribúdajú pomaly. Sponzori si dávajú na čas, mapy nenakreslené, trasy nedoznačené, DJ v lufte, program detto. Potrebujem nové Casiovky, také čo „dikajú“ pomalšie.

9. august 2009
S Dudom, Jurajom a Jezusom na Horalovi dojednávam ich príchod do Campu už v nedeľu. Fajn začínam sa tešiť.

10. august 2009
Som po nočnej a hlava prázdna jak prezretý melón. Káva + debilníček = úspech zaručený. Fungujem, behám, vybavujem mobil, je asi pokazený pretože furt vyzváňa.

11. august 2009
Debilníček je mi už nanič. Upaľujem do Smokovca pre staré rárohy a troška sa tam zašívam. Na neodfajknuté poznámky kašlem pretože aj zajtra je deň.

12. august 2009
Nakladám auto a snažím sa spomenúť čo ešte mám dokončiť. Depp Purple mi oznamuje, že Dudo s Jurajom popíjajú pivko na námestí. Vypínam PC obliekam sa do kroja, nasadám na Lapierra a idem. Pre mňa to už začalo. Narýchlo riešim Dudov vak a pomaly ťaháme na Poráč. Super jazda. Debatujeme, tempo úplne lahôdkové nad Rudňanami sadáme na lúku popíjame plecháčiky. Na Poráči využívam dostupnosť signálu a vybavujem posledné telefonáty. Začína pršať. Toto v pláne nebolo narýchlo sa provizórne ubytujeme a čakáme na zbytok partie. Chata je plná, štartujem gril nakladáme naň všetko čo sa grilovať dá, pojedáme, koštujeme chmeľové produkty rôznych značiek sem tam do toho zaštrikujeme nejaký kalíšok. Zaspávam jak bábätko

13. august 2009
Sníva sa mi, alebo nie ? Nejaké auto vytrubuje vo sne. Figu je osem a pred chatou vytrubuje Vladika. Pácham hygienu a Casiovky začínajú fungovať. Banery, prezentácia, tašky, hadica, kľúče, jedálny lístok, sťahovanie z chaty, prvý účastníci. Uf pomaličky sa to utriasa. Dudo a spol odchádzajú na ride, tíško závidím. Všetko až podozrivo dobre klape a je mi jasné, že to nemôže rať večne. Jasné, že to navydržalo dlho Mačiakov predstavec a rajdy išli do preč. Neva dáme nejaké jazdené Ritchiea bude po .... OK. Uskladnené biky zvyšujú hodnotu budovy asi o cca 80 000 €. Po večeri dávame poradu, delíme úlohy prideľujeme sprievodcov na trate. Dávame brífing a ubezpečujem sa či sú všetci ubytovaní. Free večer v bare sa ťahá dlho do noci.

14. august 2009
Mám dve hlavy a tú väčšiu dnuká . V jedálni stretávam bikerov čo celú noc zvárali. S problémom do seba súkam raňajky, balím vak, nalievam dva litre jonťáku, budem ho potrebovať. Na parkovisku sa zhromažďujú bikery. O 9,30 vydávam povel POĎME. Mávam kameramanom a púšťam sa do súboja s tým hnusným kopcom. Tep mi vyletel na 160 a to idem na malej placke. Fuj to je trest za ten večer. Na kopci je už lepšie, pomaličky sa dostávam do tempa a vyhupnem sa k smerovníku Pod Suchým vrchom. Čakáme na ostatných a mastíme ďalej smerom na Závadku. Nastupujem do čela a tlačím na pílu, pretože vo vaku nesiem jonťák na občerstvovačku. Piati sme sa utrhli jak na preteku a moje problémy sú preč. Schádzame do Závadky kde nás čaká starosta s babami a hostinou. Domáce makové a orechové záviny, minerálka, čistá voda a ovčí syr miznú zo stola. Povinná fotka zo starostom a potom sa už delíme na tri partie. S cca 15 člennou skupinou odchádzame na DLHÚ a ja si to začínam užívať. Spúšťame sa na Bind kde čakáme na defektovú Ivetu. Takto sa to nedá. V záujme ostaných, demokraticky posielame Ivetu aj s jej pikolkou asfaltom späť na Poráč. Miki a Beáta jej robia spoločnosť. Pokračujeme cez odkalisko a nastupujeme do „karpaľa“ smerom na Poráč. Statočne držím poslednú pozíciu v peletóne s Jitkou z Oravy. Konečne Poráč a zaslúžený beerstop. Je mi chladno tak sa spúšťam do tábora pre termo prádlo. Ten kopec smerom hore asi niekto predĺžil. Oraváci nás opúšťaju a mi pokračujeme ďalej. Dávame si druhý krát výšľap Pod Suchý a nasleduje už len nádherná klesajúca hrebeňovka na Slovinky. Nad Slovinkami v eufórii si to púšťam po Sikyway a skoro na tom istom mieste ako Siky pred časom chytám pravý rigol a sekám double defekt. Rýchla výmena a už nás čaká ľahký návrat do strediska. Do Katky nalievam morálny jonťák a ruka v ruke po 60 km a 1600v/m vchádzame za potlesku do tábora. Chmeľový jonťák od Katky chutí výborne. Sprcha, večera a za doprovodu Country kapely rozoberáme zážitky. Ohník a pečené klobásky sa rátajú. Marečejovi dávam „kusa“ z paprikového šalátu, oči mu vyliezajú z jamiek, páľavu zaháňa pivom a „klobinu“ narve do huby na dva krát. Skoro mi pukla bránica Casiovky určite stoja.



15. august 2009
Noc bola krátka, ale pohoda, aj zváračov je pomenej. Radíme sa do skupín a s Marekom a partiou 20 bikerov štartujeme na magický CENSORED. Okrem nás dvoch nik nevie kam ideme a čo ich tam čaká. V pláne máme 93 km a 2400v/m. Hnusný kopec cez noc zase niekto predĺžil. Päťdesiatpäťkou to valím dole lúkou paráááda. Čakám strateného Berca s Jerrym a pomaly dobiehame ostaných. Dávame odkalisko v opačnom garde odbočujeme k rybníku a volím prvú náhradnú variantu. Obchádzame Tepličku a zastavujeme na Podzámčiskách pri včelínoch. Radím všetkým aby išli po jednom. Prvý prešli bez problému ale ďalšia skupinka uč včely vyprovokovala k obrane teritória. Jezus zahadzuje Konu dva a pol metrovými krokmi upaľuje preč. Kúpil tri žihadlá a Berco bez výstrahy jedno. Mne dali pokoj Večera a sprcha ma postavili na nohy. Casiovky sa znova ohlasujú. Rýchlo riešime scenár, tombolu a Bikers Show začína. Kusmi Poráča oceňujeme dievčatá za statočnosť, babenky predvádzajú oblečenie, losujeme tombolu, tancujeme, debatujeme. 70 bikerov a bikeriek od Sniny až po Bratislavu sa mieša ako jedno bikerské mravenisko. Na usmiatych tvárach niet ani stopy po únave. Casiovky už nehrajú žiadnu úlohu.

16. august 2009
Trúsime sa na raňajky a znovu sa objavuje zváračske „dežavi“. O koľkej štartujeme ? Tá otázka ma skoro zabila. O deviatej predsa ako každý deň. Lámem Maja aby išiel so mnou. Ide a s nami ďalší piati. Hnusný kopec je zase o niečo dlhší. Deficit spánku sa prejavuje. Po troch kilometroch sa môj organizmus spamätáva a vracia do normálu. Po malých problémoch trafiť na zjazdovku nad strediskom nachádzame tú správnu cestu a driftovaním sa spúšťame dole. Tak toto je záver jak z bikerskej rozprávky. Dochádzam ako posledný do strediska a je mi jasné, že tieto úžastné štyri dni končia. Pomaly sa lúčime, balíme banery, nakladáme autá. Čakám na odvoz a v hlave sa mi premietajú obrazy. Je po všetkom.
Casiovky „ dikajú „ DIK DAK DIK DAK znova pravidelne a tichúčko.

drotar

 

 

 
Reklama