Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Spomienky na Cyklo Camp

21. 10. 2010

SPOMIENKY NA ObrázokCYKLO CAMP 2010

 

alebo

 

O tom, ako sme preorali bikami celý Poráč a jeho okolie.  

 

 

               „Lago di Garda, Salzkammergut, Chorvatsko, Taliansko to sú všeobecne známe pojmy v cyklistike. Ale poznáte PORÁČ ?“

 

Takto nejako vyzerala pozvánka na tretí ročník cyklozrazu Cyklo Camp Poráčska Dolina 2010. A ako to celé dopadlo ?

V hlave mi ešte stále dokola víria zážitky, ako prázdne igelitky z hypermarketu vo vetre. Ako by napísal scenárista „Ružovej záhrady v ordinácii“ bol to ťažký pôrod. Rodili sme trojročné dieťa  komplikovaným cisárskym rezom. Prvé dva pôrody prebehli úplne ľahúčko a spontánne. Tretie cyklocampové tehotenstvo bolo rizikové od začiatku. V stredisku prebieha rozsiahla prestavba, do toho vpadla kríza a s ňou spojená neochota sponzorov ísť do istého kšeftu J. Takže padlo rozhodnutie, že miesto plných igelitiek reklamných predmetov dáme účastníkom niečo, čo do igelitiek nevojde. Dáme im „zážitky“ v podobe iných trás, ktoré sme naordinovali na opačnú stranu Volovských vrchov. Lenže človek mieni a príroda mení. Prívalové dažde sa vybláznili aj v okolí Poráča a tam kde boli dva brody, bol už iba jeden, ale kilometrový. Strhnutý úsek je súci skôr na rafting, ale to sme zistili až pri prvom skúšobnom prejazde, kde sme biky poctivo nosili v rukách vo vode po kolená. Na reumu nikto ale nemrel. Takže aj toto bola jedna z komplikacií tehotenstva. Trasy sme prereorganizovali a len tak tak stihli prejazdiť. Definitívna verzia čo sa bude jazdiť padla v nedeľu na porade. Do stredy sme narýchlo doladili detaily, vybavili posledných nerozhodnutých účastníkov, zabookovali kapelu, gitaristu, vyzdvihli teplé tričká z tlačiarne a pôrod mohol začať.

 
STREDA
 

Pôrodné cesty sa otvorili, ale asi málo, pretože sme museli operatívne prereorganizovať ubytovanie kvôli nejakej oslave štyridsiatych narodenín ( čo už je toto za dôvod na oslavu J ) známej spolumajiteľa strediska.

Zmontujeme registráciu, vyvesíme banery, Bejátka, Katka a Jezus sa zabávajú plnením igelitiek a výzdobou vianočného dáždnika, na ktorý vešajú registračné preukazy. Hudbu z comba prehlušuje rachot stavebných strojov. Robotníci čistia prístupovú cestu k hlavnej budove a pomaličky sa začínajú trúsiť viac i menej známe „fejsy“ . Bratislava, Pezinok, Žilina, Martin, Banská Bystrica, Košice, Prešov, Bardejov, Snina tí všetci tu mali zastúpenie. Lietadlá krúžiace v bruchu pomaličky pristávajú a o dvadsiatej hodine beriem mikrofón do ruky a camp je oficiálne otvorený. Je nás tu jak hadov. Camp začíname nočnou jazdou, na ktorej sľubujeme prekvapenie. Obrázok 25 bikerov a bikeriek si túto novinky nenecháva újsť a poctivo montuje svetielka na biky. O dvadsiatej prvej za potlesku štar tujeme prvú trasu pod pracovným názvom Poráčske svetlušky a vydávame sa do tmy. Z oblohy niekto pokradol hviezdy a tak si ten „raňajkovy karpaľ“ užívam. V tme je nejaký kratší a aj menej strmý. V dedine poctivo počkáme tých pomalších a vydávame sa ďalej smerom Pod Bukovec. Reflektory na riaditkách spoľahlivo osvetľujú cestičku a mizneme v lese. Crrrrrn „ Drotar kde ste ?“  Volá mi Polo a komplikovane mi vysvetľuje kde z Turbim odbočili. Je tma jak v ciganskej latrine a moje slovná zásoba nestačí na to, aby som im vysvetlil kade majú ísť. Situáciu zachraňuje Zdeno, ktorý sa vyberie oproti nim. Ostatní debatujú a pomaličky chladnú tak sa poberáme ďalej po mne notoricky známej cestičke. V tej tme je ale úplne iná. Po piatich minútach riešim ďalší telefonát a partia mi mizne z dohľadu. Na obzore sa objavuje zástup červených bodiek a tmu križujú svetelné lúče. Nádhera. Dupnem do pedálov a za chvíľku som pri partii, ktorá zastala na rázcestí. Zhasneme svetlá a debatujeme. Spoza horizontu sa objavujú svetielka. Jedno druhé tretie ako mimozemšťania, čo sa na nás prišli pozrieť. Konečne sme všetci spolu a tak pokračujeme ďalej. Škodoradostne sa rehoceme nad každým „tigrom“, pretože v tej tme je to neskutočná zábava. Zúrivý brechot psov pri košiari vyháňa rozospatého valacha, ktorý neveriacky krúti hlavou. Verím, že toto ešte nezažil a zajtr a v krčme bude mať story na celý večer J Krátkym zjazdíkom po lúke to otáčame k zjazdovke, ale za chvíľku dávame neplánovanú servisnú zastávku, kvôli uvoľnenému výpletu predného kolesa na Polovom biku.

Obrázok

Výplet je núdzovo dotiahnutý a tak pokračujeme ďalej. Lenže nastáva big problém. Sme niekde, kde mi to nie je vôbec povedomé a našu jazdu zastavuje nečakaná prekážka v podobe slonieho bahniska. „Do čerta veď toto tu predsa nikdy nebolo.“ Tuším, že smer máme dobrý, ale sme asi o jednoposchodie nižšie. To bahnisko je neprekonateľné ani spodnou ani hornou stranou. Berco zapne turbo pohon a za hurónskeho povzbudzovania to prerazí ako na buldozéri. Malina to dáme potom všetci. Prd je to pravda, pretože na toto treba mať fyzickú silu ako Berco. V dvoch tretinách si teda šliapnem po kotníky do toho smradľavého kravsko bahenného blatíčka. „Drotar ako ? Prešiel si ? Samozrejme suchou nohou. „ To sa už ale šúľame od rehotu, ako všetci nadávajú a spoločne sa čvachtajú blatom. Turbi prosí svojho Kleina Paľomiňa za odpustenie J Svetosvete prisahám, že toto nebolo naše prekvapenie, ktoré sme im sľúbili na začiatku a ak áno tak to bolo prekvapenie aj pre mňa samotného. Po tejto športovej vložke sa dostávame na známu odbočku k vrcholu zjazdovky. V doline sa objavujú prvé svetielka chát a tak zastavujeme a za pomoci Miša inštalujeme prekvapenie v podobe ohňostroja. Zhasíname svetlá a odpaľujeme kompakt. Bum !!! Prvá raketa letí hore, kompakt sa na šikmom svahu  prevracia a druhá letí ponad naše hlavy. Nastáva panika, všetci ohadzujú biky a utekajú do bezpečnej vzdialenosti. Smiech pretkávaný živou vravou sa ozýva nad dolinou. Puk a fijúúúúú sa z druhého kompaktu ozýva neskutočne dlho, tak tam stojíme, debatujeme a čakáme na koniec. Konečne ticho. Kontrolujeme krabice či sú prázdne strkámeich do igelitiek a do vaku a začíname zjazdovať smerom k táboru. Driftujeme z prava do ľava sem tak si niekto ladne ustelie ako Kiri. Zastavujeme pri búdke a čakáme na posledných zjazdárov, aby sme do tábora vošli demonštratívne spolu. V tábore nás čakajú diváci, ktorý z nášho ohňostroja nevideli skoro nič, ale tú srandu sme si užili aspoň my. Pri pive rozoberáme celý výjazd, tretry nám smrdia všetkým rovnako, ale pointa skvelého úvodného výjazdu ostala zachovaná. Teším sa na ďalší deň, kde nás čaká Censored a ďalšie dve plánované trasy.

 

drotar
 
 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.